O začiatkoch

Prvá „hudobná“ práca Billyho Howerdela (nar. 18. mája 1970 vo floridskom Orlande) bola osvetľovanie koncertov v okolí New Jersey. Mladý, začínajúci muzikant si privoniaval k veľkému svetu hlasných rockových show, no jeho vlastná kapela mala od úspechu ešte ďaleko. Hudobné nápady si vymýšľal skôr sám pre seba a prvé uznanie, ktoré získal, bolo od basgitaristky Paz Lenchantin, ktorá ho nabádala, aby svoje nápady nenechal len tak ležať v hlave, ale aby ich skúsil aj realizovať. Paz bola všestranný talent a vedela, o čom hovorí. Ovládala hru na klavír, husle, vedela spievať, hrala na gitare a samozrejme, na base. Niet divu, z rodiny Lenchantinovcov vyšlo mnoho koncertných pianistov a iných klasických hudobníkov (Paz pôsobila aj v kapele BIG MILK so svojim dnes už zosnulým bratom Lucianom, ktorý neskôr prispel violou na debutový album A PERFECT CIRCLE). Billyho hudba bola zvláštna. Keď ju vymýšľal, predstavoval si, že tvorí soundtrack k filmom ako „City Of Lost Children“.

Od svetiel čoskoro prešiel k svojmu obľúbenému nástroju, stal sa gitarovým technikom. „Je to ako ďalší stupeň potravinového reťazca koncertných technikov,“ Billy mal zrazu viac času na písanie vlastnej hudby. Na turné kapiel, ktorým sa staral o gitary, si začal so sebou brávať malé prenosné štúdio, počítač s programom Pro Tools. Každá z jeho skladieb vznikala v inom kúte sveta. „Každá z nich má teda svoj vlastný príbeh, ktorý poznám iba ja. Je to ako denník z ciest.“ V roku 1993 Billy sprevádzal na turné skupinu FISHBONE. Tu sa zoznámil s Maynardom James Keenanom (nar. 17. apríla 1964 v Ravenne v Ohiu), čudáckym frontmanom skupiny TOOL, ktorá na turné predskakovala.

V roku 1996 to už bol priamo TOOL, ktorým sa Billy počas turné staral o gitary, tentokrát si ho však prizvali aj k štúdiovej spolupráci. TOOL v tom čase pripravovali album „Aenima“ a prechádzali nepríjemným súdnym sporom s bývalým labelom Freeworld Entertainment. Kapelu to natoľko vyčerpávalo, že sa začalo nahlas uvažovať o prestávke v činnosti. Agilný Howerdel sa vo voľnom čase venoval nahrávaniu vlastných nápadov, čo sa onedlho donieslo do ucha Maynardovi. „Doniesol si do štúdia svoj počítač, v ktorom mal plno svojej muziky. Naozaj sa mi to páčilo, v tom, ako niektoré veci chápal som videl obrovský potenciál,“ spomína si na túto dobu Maynard: „Doslova som si vyžobral, aby som mohol byť súčasťou toho, čo pripravoval“. Billy dodáva: „Bol som viac než nadšený. Nemohol som si želať viac, než mať Maynarda vo svojej kapele.“ Jeho pôvodný zámer bol nechať materiál naspievať ženským vokálom. „Ten zvuk bol úplne iný, než som si predstavoval, čo bolo pre mňa obrovská inšpirácia.“ Maynard však ešte najbližšie dva roky riešil patovú situáciu okolo TOOL, ktorú ukončilo až vyrovnanie sa s Freeworld Entertainment v roku 1998. Howerdel sa medzitým začal obzerať po ďalších spoluhráčoch. Okrem Paz Lenchantin sa čoskoro dohodol s gitaristom NINE INCH NAILS Danny Lohnerom a bubeníkom Timom „Herb“ Alexanderom z kapely LAUNDRY (nemenej známy ako člen šialených PRIMUS - pozn. Thorn).

Billy si svoj posledný job gitarového technika odpracoval na turné s Davidom Bowiem v roku 1996. Našiel si byt, pokračoval v pripravovaní vlastných skladieb a prvé vážnejšie angažmán, plánovaná krátkodobá štúdiová spolupráca s GUNS’N’ROSES, sa nakoniec pretiahla na dva a pol roka. Album dodnes nevyšiel, no Billy sa tu nevyhol zoznámeniu s bubeníkom Joshom Freesem, s ktorým si hudobne padli do oka. Štúdiová práca Howerdela uchvátila (hoci ako už dnes vieme, vydanie albumu „Chinese Democracy“ od GUNS’N’ROSES bude pravdepodobne skutočne sprevádzať nástup demokracie v Číne). Postupne dal dohromady dostatok financí, aby mohol realizovať svoj nový plán, spraviť konečne niečo zásadné s vlastnou kapelou. Freese sa plnohodnotným bubeníkom kapely stal až v roku 1999, dovtedy viac menej len alternoval s Timom Alexandrom. V rovnakom roku sa riadnym členom stáva aj nový gitarista Troy van Leeuwen (FAILURE, ENEMY), ktorého zoznámenie s ostatnými prebehlo už takmer notoricky, jednak spolu s Billym pôsobil ako gitarový technik a jeho kapela FAILURE takisto predskakovala TOOL. Billymu Troy imponoval svojou kombináciou štúdiovej precíznosti a talentu pre živé vystupovanie: „Nakúpil som ľuďom zariadenie, prenajal priestory na skúšanie, dokonca som ich kŕmil. Nahrali sme dosku, aby sme do Virgin records mohli prísť s hotovým materiálom.“ Práve vtedy mu však došli peniaze. Našťastie ho v núdzi včas podržal Maynard. Pripojil sa ku skupine aktívne: „V TOOL sme štyria a keď píšeme hudbu, musíme nájsť nejaký bod uprostred, v ktorom sa stretneme. Billy mal už hudbu prakticky hotovú, mojou starosťou bolo len vymyslieť vokálne melódie a napísať texty. Mojou hlavnou myšlienkou bolo vymyslieť, aký prínos tomu môžem dať, aby to bolo kompletné. Začal som viac experimentovať s harmóniami a vrstvením vokálov, čo v TOOL obyčajne nerobím.“ Nahrávania prebiehali v Billyho dome, v malej miestnosti pri garáži. Maynard: „Museli sme to stopnúť zakaždým, keď ponad nás prelietalo lietadlo. Je skvelé, že ten album znie rovnako dobre, ako čokoľvek iné, keď uvážim, že sme ho nahrali v smradľavej garáži.“ Materiál mixoval Alan Moulder, ktorý predtým spolupracoval napríklad s NINE INCH NAILS.

O dokonalom kruhu

Hoci kapela naberala čoraz konkrétnejšiu podobu, ešte stále nemala názov. Blížil sa prvý koncert, čo bol dostatočný deadline na to, aby nejaké meno konečne vzniklo. Pre mnohé kapely je to záležitosť, na ktorú nedávajú príliš veľký dôraz, nie však pre ľudí okolo Howerdela: „Je naozaj ťažké zhrnúť ideu kapely do jedného, či dvoch slov. Nakoniec nám pomohli slová našej skladby.”

Vzniká aj logo kapely, na prvý pohľad dva kosákovité objekty rozličných veľkostí nasmerované oproti sebe (najmä v začiatkoch kapely vskutku symbolické naznačenie symbiózy medzi vtedy známym a veľkým Keenanom a jeho neznámou dvojičkou Howerdelom). Logo kapely zodpovedá filozofii A PERFECT CIRCLE, ako vysvetľuje Howerdel: „Ak má niečo obsah, niekedy to musíš dlhšie skúmať a ísť pod povrch. Niektoré veci okolo A PERFECT CIRCLE získavajú tvar až časom. Musíš zapojiť svoju predstavivosť, aby si na ne prišiel.“ Skutočne, ak sa zapozeráte do dvoch kosákov v logu a identifikujete ich ako pohľad na bočné plochy trojrozmerného objektu, vystúpi vám z neho, kruh, resp. prstenec.

V zostave Billy Howerdel (gitara), Maynard James Keenan (spev), Paz Lenchantin (basa), Troy van Leeuwen (gitara) a Josh Freese (bicie) nahrávajú A PERFECT CIRCLE svoj debut „Mer de Noms“, ktorý vychádza 23. mája 2000.

O mori mien

Úvodná skladba „The Hollow“ je jedinou skladbou na albume, kde kapela ponechala pôvodnú linku bicích, nahratú Timom Alexanderom. Po ich naliehavom nástupe sa pridáva zbytok ansámblu. Trojštvrťový rytmus, ktorý pochopíte jedine ak si rátate doby spolu s kapelou, napriek tomu zrozumiteľný úvod, nadpriemerný zvuk (ak odhliadneme podmienky vzniku nahrávky). Sólová gitarová linka, ktorá naoko ignoruje tvrdý, sekaný spodok. Pasáž číslo dva, naliehavý Maynardov vokál odčítava prvé slová tejto trištvrtehodinovej básne, pod ním harmonizérom skreslená gitarová linka, hrajúca bizarnú, na zbežné počutie nezrozumiteľnú linku, sloha končí a celá táto nádhera sa rozlieva do perejí refrénu. Málokto predtým hral takto jednoducho a zložito zároveň, málokedy predtým vytvorilo spojenie dvoch geniálnych duší takouto nádherou pulzujúcu entitu.

„Mer de Noms“ spája priamočiarosť alternatívneho rocku deväťdesiatych rokov s citlivou virtuozitou progresívneho art rocku niekoľkých desaťročí, vo svojej nejednoznačnosti spája depresívnu bezmocnosť Keenanovej výpovede so skalopevnou istotou Howerdelových motívov. Nielen vďaka charakteristickému Maynardovmu hlasu nachádzame viacero reminiscencií na tvorbu TOOL, podstatnú poklonu grunge, či novému americkému metalu (nezamienať so súčasným nu-metalom), no takisto veľmi jasnú melodickosť, ktorá obrusuje hrany tam, kde treba.

O Maynardovi a Jamesovi...

O klipoch...

K albumu „Mer De Noms“ vznikli iba dva klipy. O úvodnom „Judith“ by sa dalo povedať, že sa zavďačuje vtedajšej predstave o typickom alternatívnom videu, no napriek tomu je svojim spôsobom iné. Kapela hrá v akejsi veľkej (továrenskej?) hale, obraz je roztrasený, pripomína starý, poškrabaný film. Kamera sa vyhýba úplnému odhaleniu tvárí hudobníkov. Zakrýva ich buď tieň, alebo sú snímaní odzadu, obraz je často prestrihnutý technickým detailom, zošľapnutím gitarového pedálu, záberom na Pazin hmatník, chvením kopákovej blany, ktoré sa prenáša na stojan od mikrofónu, nechýba dokonca ani mixpult a množstvo káblov. Na gitarovú vyhrávku si Billy vezme náprstník, neviditeľný zvukár mu pridá hlasitosť. Medzi tradičnejšie zábery patrí napríklad pohľad akoby „zo snímača“ na struny basgitary. V extra pútavej časti, počas pár sekúnd, kedy okrem vyhrávkovej gitary majú ostatní hudobníci pauzu, si Paz zviaže vlasy do drdolu, tak-tak stihne z úst schmatnúť brnkátko a spolu s ostatnými pokračuje ďalej nasledujúcou pasážou. Klip je očividne odkazom na nezvyčajný spôsob nahrávania debutového albumu a hoci je zameraný čisto len na svojské zobrazenie fungujúcej kapely a esteticky je viac na strane zaužívaného ako inovatívneho, jedná o príjemnú „podívanú“.

Druhý klip, „3 Libras“ je už oveľa osobnejší a viac sústredený na vyrozprávanie príbehu. Členovia APC v ňom vystupujú len pasívne ako postavy sediace v hotelovom foyer, kde začína príbeh malého chlapca s loďkou, ktorý neskôr Maynard zachytáva na papier za písacím stolom v hotelovej izbe. Magicky ako skladba samotná tu pôsobí príchod „múz“, ktoré mu za chrbtom líhajú do postele. Keď sa malý chlapec snaží vytiahnuť svoju loďku z bazénu a pritom doň padne a utopí sa, je to už Maynardov príbeh, jeho znovuzrodenie do sveta bizarných kreatúr na tanečnom parkete a cesta dlhou chodbou späť do postele plnej múz.

O konci jednej epochy...

Skupina sa v lete vydáva na turné ako predskokan NINE INCH NAILS (so skladbou „Judith“ tiež vystupuje v známej The Late Show With Conan O’Brien), na jeseň a počas celej zimy sa dočká konečne vlastného turné. Maynard následne odskakuje do svojej domovskej skupiny TOOL nahrať album “Lateralus” a absolvovať podobnú sériu koncertov, Billy sa zatvára do štúdia a pracuje na novom materiáli pre A PERFECT CIRCLE, čo mu následne zaberie takmer dva roky. Zbytok kapely sa rozchádza všetkými smermi, Paz Lenchantin sa pripája ku kapele ZWAN, ktorú založil Billy Corgan po rozpade SMASHING PUMPKINS a ktorá nakoniec nevydržala dlhšie než jeden album, Troy sa stáva koncertým gitaristom QUEENS OF THE STONE AGE. Začiatkom roku 2003 Billy s Maynardom oznámili, že na novom albume už nepočítajú s Paz, ani Troyom. Naopak, A PERFECT CIRCLE začínajú čoraz viac pripomínať superskupinu a akoby nestačilo prebytku talentu Billyho s Maynardom, ich rady rozširujú ďalší talentovaní a renomovaní hudobníci, z MARILYN MANSON basgitarista Twiggy Ramirez, vracajúci sa k svojmu menu Jeordie White, a z rozpadnutých SMASHING PUMPKINS gitarista James Iha.

Billy Howerdel: „Jeordieho poznám ešte z turné NINE INCH NAILS, keď som pre nich pracoval. Práve hral s Marilynom Mansonom svoje prvé turné. Potom doňho raz vrazil Josh na akejsi silvestrovskej oslave. Zháňal kapelu, my sme zháňali basáka a jednoducho sa to spojilo. Jamesa poznám už veľmi dlhý čas a takisto sme s nimi odohrali turné po Kanade v roku 2000. Spriatelili sme sa s ním a bolo odrazu treba gitaristu, zrazu každému napadol on.“

Jeordie sa v tom čase uchádzal o miesto basgitaristu v METALLICE, ale (snáď na jeho šťastie) sa zo strany Hetfielda a spol. nikdy nedočkal odpovede. Náhrada za Troya mal byť pôvodne Danny Lohner. Ten však v čase príprav druhého albumu mal plné ruky práce na iných projektoch. Ako sa Billy stavia k rečiam, že sa z A PERFECT CIRCLE postupne stáva all-star band? „Mohlo by to byť horšie, ale aj lepšie. Prirovnal by som to k slovu ‘fuck’, viete, to sa dá povedať v dobrom, ale aj v zlom význame. Takže v podstate to je, ako keby nás volali ‘a bunch of fucks’.“